Waiting...
28.03.2007 12:07:25
...na moju ségru a povie mi ako dopadla matura...
Vzhľadom na to, že je teraz obdobie maturít, by som ja mala byť rada. Veď predsa len, kým sa úbohí štvrtáci potia nad papiermi, ja si vegetím doma...No ale ja, empatická duša ako vždy (niekedy je to už fakt otrava), si nedokážem dopriať šťastia a pohody. Stále musím myslieť na to, že predsa aj mňa to o pár rokov čaká a tak s maturantmi dosť súcitím. Neustále myslím na moju sestru, ktorá je akurát v škole a píše sloh z angliny na 180 slov. A keďže som jej pred chvíľou volala a dozvedela sa, že pokašľala test z AJ, pretože bol nehorázne ťažký tak mi je ešte horšie (zostáva mi už len dúfať, že preháňala). Sakra! Oni si asi myslia, že musíme vedieť všetko! Je to deprimujúce. Ako si niekto môže myslieť, že človek je schopný narvať si do hlavy všetky informácie zo základky a zo strednej? Veď to by sme totálne zblbli. A tak môžeme len dúfať, že nám sadne téma a v danej chvíli nás osvieti svetlo neskutočnej inteligencie a skvelých myšlienok. Len sa obávam toho, ako to bude prebiehať o tri roky...Bude matura rovnaká ako teraz? Pochybujem... a to ma v podstate desí...viem...myslím až príliš dopredu...ale je to lepšie ako pre istotu nemyslieť vôbec........a tak netrpezlivo čakám, kým sa ségra vráti domov a povie mi ako to dopadlo.
Komentáre