Blood & Gold

Tento článok nemá zmysel, takže ak nechcete, nemusíte čítať.

Sú to len moje pocity, ktoré ma donútili príhlasť sa sem a niečo napísať. Pocity, ktoré ma maybe zžierajú už dlhšie, ale len teraz som sa nad nimi pozastavila. Mám totiž zo seba veľmi zvláštny dojem. Viem, znie to divne, ale taká ja som, takže žiadna novinka. Proste si uvedomujem, že netuším čo chcem. Vôbec neviem, čo by som potrebovala k tomu, aby som bola spokojná. A keď si to už náhodou nejakým zázrakom uvedomím, tak zistím, že to pravdepodobne nikdy nebudem mať. Možno sa vám to nezdá nejaké prevratné, ale je to veľmi skľučujúci pocit. A to ma na tom štve. Ďalšia vec, ktorá mi dodáva stiesnený pocit je zistenie, že som sa zmenila. Vraví mi to veľa ľudí, ktorých som poznala ešte na základke a neviem, či to myslia v dobrom alebo v zlom. Síce viem, že ľudia sa menia, ale ja nechcem. No nič sa nedá robiť nasilu. Aj tak to vtedy nemá význam. Taktiež ma zaráža kedy sa tá zmena udiala, ak sa nejaká stala. Možno ma len ovplyvnila skutočnosť, že teraz nejako nevychádzam s mojou bývalou veľmi dobrou kamarátkou a to ma mrzí. Alebo aj to, že mi každý hovorí ako som sa zmenila...a mám pocit, že nenarážajú len na môj vzhlad(kontaktné šošovky a prefarbenie vlasov spraví svoje). No to nie je všetko. Zase sa vo mne ozýva pocit, ktorý mávam veľmi často. A to ten, že niečo stratím. Najmä sa bojím toho, že by sa odo mňa mohli ľudia kvôli niečomu odvrátiť, aj keď neviem čím by to mohlo byť spôsobené. Možno by som ich už prestala "baviť", zaujímať...atď...viem, že je to blbosť, ale tomuto sa proste neubránim aj keby som chcela. Momentálne mnou víri priveľa pocitov a tie ma nútia čoraz viac premýšľať a premýšľať. Už ma z toho bolí hlava...Dúfam, že tento nekľudný stav ma prejde čo najskôr a hádam pomôže to, že som to napísala na blog. Takže posledné slovo na záver: Bylinka.