Opäť som sa ukryl pod kapucňu a vyrazil do mesta...
III.
Opäť som sa ukryl pod kapucňu a vyrazil do mesta. Bol tam strašný hluk, ulice boli zaplnené stánkami a ľuďmi. Zabudol som, že má byť jarmok. Skočil som priamo z blata do kaluže. Vresk v mojej hlave utíchol ale ten v meste nebol o nič slabší. Nutne som potreboval pokoj a ticho. Rozhodol som sa vrátiť domov.
Odomkol som a zaplavila ma vlna príjemného ticha. Bolo také nádherné. Človek si nikdy neuvedomí to, čo má, kým to nestratí. Pre mňa bol pokoj najdrahší a najcennejší. Napustil som si vaňu plnú teplej vody a užíval si kľud. No nie na dlho. „Už ma unavuje tvoja tvrdohlavosť,“ povedal. Mlčal som. Nemal som chuť sa s ním vybavovať. „Nedáš si povedať a ja ti chcem pritom len pomôcť.“ pokračoval v monológu. „Bez nej ti bude lepšie, už sa nebudeš kvôli nej naďalej trápiť. Ona si ťa omotala okolo prsta je načase ukázať jej, že nie si žiadny slaboch.“ „Mne to takto vyhovuje,“ odvetil som. „Neklam sám seba, Viliam. Nenávidíš ju za to. Nenávidíš všetko čo sa jej týka, ale zároveň ju miluješ a slepo jej dôveruješ. Ale nenávisť je silnejšia ako láska.“ Jeho slová zneli tak pravdivo. Veril som všetkému čo mi hovoril. Pomaly, ale isto sa mi dostával hlbšie a hlbšie pod kožu. A toto od začiatku chcel, chcel sa ma zmocniť. A ja som mu to dovolil. Už som to nevydržal, túžil som po tom, aby sa táto nočná mora konečne skončila. Vyšiel som z vane a obliekol si to najlepšie, čo som doma našiel. Rozhodol som sa navštíviť Andreu.
Zastal som pred jej vchodom. Chcel som zazvoniť, no jedna postaršia pani mi otvorila. Keďže výťah bol pokazený, musel som šliapať až na siedme poschodie. Zodvihol som ruku, že zaklopem, no v tom sa otvorili dvere a v nich stála Andreina sestra Nataša. Zdalo sa, že sa ma zľakla. „Viliam, ty si ma ale vyľakal,“ zasmiala sa. „Ideš za Andreou, že?“ opýtala sa, no nečakala na moju odpoveď a hneď mi povedala, že Andrea je vo svojej izbe s nejakým chalanom, ktorý sa jej snaží vysvetliť matiku. Taktiež som sa dozvedel, že sa Nataša chystá do mesta, pretože si musí prefotiť niečo do školy. „Tak sa maj,“ usmiala sa na mňa a vyšla z dverí. Vstúpil som dnu. Zaliala ma známa vôňa parfumu Andreinej matky, ktorá nevyprchala ani po niekoľkých hodinách. Vyzul som si topánky a vykročil do jej izby. Cez pootvorené dvere som nepočul, že by jej ten chalan niečo vysvetľoval. To čo som uvidel bola prisilná káva. Andrea sa bozkávala s nejakým prvotriednym idiotom. Stál som tam s vyrazeným dychom a pýtal som sa sám seba, či má tá štetka nejaké zábrany. Necítil som žiaľ ako po prvýkrát keď som ju videl v náručí iného. Teraz ma ovládla neskutočná nenávisť a zloba. „Tak tu máš tú svoju sväticu,“ ozvalo sa vedľa mňa. Ani som sa na neho nepozrel, nedokázal som odtrhnúť zrak od tej podrazáckej suky. „Miloval si ju, dôveroval si jej a ona ťa zradila. Zase ťa zradila, Viliam. Teraz to už nesmieš nechať len tak.“ „Tak toto je úžasné,“ povedal som nahlas. Andrea sa vytrhla z jeho objatia a vypleštila na mňa tie falošné oči. „Viliam. To nie je tak ako si myslíš,“ dušovala sa. „A ako by to asi tak malo byť? Nerob zo mňa hlupáka, Andrea,“ povedal som pokojným hlasom, no vo vnútri sa mi stále viac a viac hromadil hnev. „Ja...ja ti to vysvetlím. Dovoľ mi ti to vysvetliť,“ prosila ma. „Chceš ma zase oblbnúť tými prázdnymi rečami?!“ skríkol som až sa strhla. „Andrea, kto je to? Veď si povedala, že nikoho nemáš,“ ozval sa ten chalan. Toto bolo na mňa už priveľa, musel som sa smiať. „To je sila. Takže ty si hrala na dve strany.“ Smial som sa ako šialenec. Andrea sa na mňa pozerala dosť zmätene. Zaregistroval som, že Andrea posiela toho úbožiaka, ktorý naletel na jej sladké reči, domov. Naštvane zhrabol svoju bundu a keď odchádzal poriadne tresol bytovými dvermi. Andrea ma chytila za plece a chcela niečo povedať. Asi ma chcela opäť oblafnúť nejakými výhovorkami. Striasol som zo seba jej ruku. Každý jej dotyk, každé slovo, ktoré vyslovila, každý je pohyb, všetko mi bolo odporné. „To on ma pobozkal,“ povedala. Myslel som, že ma na mieste trafí šľak, keď to vyslovila. „Ty si neskutočne zbabelá, Andrea. Hádzať vinu na niekoho iného, keď bije do očí, že je to tvoja vina! Si taká úbohá...“ odvetil som. „Viliam, ale to ty si ma k tomu prinútil. Veď si mi dva týždne ani nezavolal. Ja som nevedela či spolu vlastne ešte chodíme,“ snažila sa z toho vyvliecť. „Čo to trepeš?! Kriste! Veď sme sa nerozišli, debilné dva týždne sme sa nevideli a ty si si hneď za mňa našla náhradu! Počúvaš sa vlastne? Veď hovoríš samé hlúposti!“ kričal som na ňu. „Ale pohádali sme sa. Myslela som si, že je koniec,“ „Takže slečinka si myslela, že je koniec, no tak to aby som ti hneď odpustil,“ povedal som ironicky. „A ak mi aj vravíš pravdu, tak musím uznať, že som ti asi vôbec nechýbal,“ vyštekol som. „To nie je pravda. Len som sa nechala trochu uniesť,“ odvetila a ronila krokodílie slzy. Na chvíľu mi jej prišlo ľúto. Neznášal som, keď plakala. Vždy ma slzami dokázala o všetkom presvedčiť. „Dúfam, že jej nechceš odpustiť,“ povedal. Mlčal som. „Oh, nie! Viliam, myslíš na zlé veci. Nebuď slaboch a ukáž jej, že si s tebou nemôže robiť čo chce. Nebuď zbabelec! Táto veta sa mi v hlave stále ozývala. „Prestaň! Prestaň sa už konečne pretvarovať!“ skríkol som. „Ale ja to myslím úprimne, Vil,“ odvetila s dramatickým tónom v hlase. „Viliam,“ opravil som ju a sklopil som zrak, aby som sa jej nemusel dívať do očí. „Nebuď zbabelec! A urob, čo musíš.“ „Už ťa mám plné zuby,“ povedal som a zhlboka sa nadýchol. Už ani neviem, či som to povedal jemu alebo Andrei. „Už nebudem skákať tak, ako ty pískaš. Nebudeš už zo mňa robiť hlupáka. Už nikdy,“ zazrel som na ňu a podišiel som k nej o krok bližšie. „Viliam, o čom to hovoríš? Čo je to s tebou?“ V jej hlase som cítil strach. „So mnou? Nič,“ odvetil som a stále sa k nej pomaly približoval. „Vil, ty ma desíš. Nepribližuj sa ku mne.“ „Viliam! Volám sa Viliam!“ skríkol som. Keď zistila, že neustúpim, začala cúvať až kým nenarazila na stôl. Podišiel som celkom k nej a rukou jej nežne prešiel po tvári. „Bude to bolieť len chvíľu,“ zašepkal som a v jej očiach sa zračila hrôza...
Komentáre
dufam..
To pierre
:P
To Kari
A ako mam ,prosim ta, vyvratit pierrovi tu myslienku:D To sa nedaaaaa...