Je noc. Piatok. Presnejšie 23:45. A ja som akurát vypla úplne úžasnú PC hru. Mala som v pláne uložiť sa na spánok, no akosi nevydalo...;)...a tak som si zapla blog a splietam dokopy niekoľko viet, ktoré by mali dávať zmysel, ale nedávaju. Ešte predtým ako začali Zúfalé manželky som vybrala spod stola celý počítač, odpojila repreaky a chvíľu polemizovala nad tým, kam asi pôjdu slúchadlá...Ružový a zelený drótik nakoniec našli svoje miesto. A na svoje vlastné prekvapenie, všetko bolo funkčné! Pri mojom šťastí totiž nikdy nemôže nič ísť ako po masle. Keď už som celá žhavá hodila do CD-romky hrací disk, zapla úplne úžasnú hru (Vampire The Masquerade Bloodlines), pohodlne sa usadila na stoličke a dala si na uši slúchadlá, ktoré sa mi asi 5x zamotali do vlasov, ozvali sa z telky známe hlasy - hlasy hlavných hrdiniek seriálu Zúfalé manželky. A tak moje nadšenie pominulo...nemôžem predsa drtiť úplne úžasnú hru a pozerať pritom seriál. A kedže som nemala chuť ísť hľadať kazetu, kde by som tie štyri zúfalé ženské nahrala a nevedela som, či zajtra, keď to budú opakovať budem doma rozhodla som sa. Vypla som úplne úžasnú hru, vymotala si z vlasov slúchadlá a ľahla si do postele, odkiaľ som mohla pokojne sledovať Tv. Po chvíli prehovárania mojej maminy, aby som po seriáli mohla drtiť úplne úžasnú hru som si presadila svoje. Skončili sa Zúfalé manželky a ja som sa šla dať doporiadku - to zaŕňa: umývanie zubov, odmaľovanie, vybranie kontaktných šošoviek, zistenie, že mám akési podráždené oči a nebolo by od veci kúpiť si očné kvapky a aj ich sem-tam využiť a čistenie tváre, ktoré sa u mňa stalo ranným a nočným rituálom. Moja drahá sestrička sa už hodila do voňavých periniek s mp3-trojkou zabitou na ušiach a ja som zhasla svetlo. Zobrala som si brýle, zababúchala som sa do deky, nasadila si slúchadlá, no tentokrát sa mi do vlasov zamotali len 2x, vložila do CD-romky hrací disk, chvíľu čakala, kým sa môj comp spamätal a spustila som úplne úžasnú hru. Preklikala som sa cez úvodné scény až k "main menu", vybrala "load game" a spustila uloženú hru s názvom "Marius in Hoolywood". Trvalo asi 2-3 minútky než sa hra načítala a ja som zatiaľ civela cez okno na náš znečistený dvor. Keď sa hra konečne načítala, zistila som, že neviem čo mám robiť. Nechcela som zobudiť sestru tým, že by som hľadala návod, podľa ktorého hrávam (a ktorý som btw umiestnila aj na blogu), a tak som sa rozhodla nehrať na ostro. Marius vysal pár bezdomovcov, čo mu samozrejme patrične ubralo z Humanity (keď jej veľa stratíte tak sa z vášho upíra stane neovládateľná beštia), spôsobilo, že porušil Masquerade (keď ju porušíte 5x chytia vás ostatní upíri a zotnú vám hlavu) a vyvolal Criminal Violation (začnú vás naháňať policajti, ktorí nemajú problém vystreliť a ubrať vám zo života). A tak, keďže som nemala chuť mlátiť sa s fízlamim zaliezla som do jedného pajzlu. Tam môj Márius pokecal s jedným týpkom, ktorý predával porno, omylom vliezol do kabinky s Peep Show a hackol miestny počítač. No potom som tam už nemala čo robiť, a tak som opäť vystrčila čumák do sveta... Stavila som sa na cintoríne, kde Marius hodil debatu s jedným dosť zvláštnym týpkom. Povedal mu, že by si na 5 minút potreboval niekam odskočť, ale že by nemal kto ochraňovať hlavnú bránu pred zombie. To by som nebola ja, aby som mu nepodala pomocnú ruku. A tak mi chlapík zanechal trápnu zbraň so štyrmi nábojmi a nechal ma napospas tým obludám. Pekné od neho. Hneď ako sa spustil môj vedľajší quest (úloha, ktorú môžem, ale nemusím splniť) začala hrať desivá a zároveň akčná hudba. Vravím si : "Pecka..." No hneď ma to nadšenie prešlo, keď sa okolo mňa začalo schádzať niekoľko odpudivých prehnilých tiel, s hlavou vyvrtnutou doboku, nohami šúchajúcimi sa nečujne o zem a vydávajucími nechutné zvuky. Snažila som sa im odstreliť hlavy, tak ako mi to ten chlapík kázal, no oni ako sa ku mne blížili tak sebou strašne hádzali a ja som sa nevedela trafiť. Pár som ich nakoniec skolila, a potom som začala cúvať...nejako sa mi nedalo prestrieľať sa k bráne, a tak som počula ako ju rúcajú. Použila som na tie ohavy tri svoje zbrane, no tie kreatúry boli nehorázne odolné. A tak, keď som už vedela, že nemám šancu a že sa na môjho úbohého Máriusa skôr či neskôr vrhne jeden zombie a vysaje mu mozog, stlačila som "Esc", zapla "main menu", súhlasila s upozornením, že tým stratím všetky neuložené údaje a skončila som úplne úžasnú hru tlačitkom "quit". Tak sa načisto skončilo moje dnešné nadšenie pre úplne úžasnú hru. Aj keď som si istá, že zajtra neodolám a zapnem si ju znova;). Nemôžem predsa nechať Máriusa tak dlho čakať...
Okej, už mi tu klipkajú oči, tak by bolo vhodné hodiť sa do perín, tak vám želám brú noc...papa (čas: 0:45)
Komentáre
kool
oiblom
:)